Oravia Cup - jar 2008

Po roku opäť víťazne – očami kapitána.

Po jesennej odmlke, sme sa opäť vydali na Veľký piatok na Oravu, kde sa konal tradičný Oravia cup. Po poslednom veľkom úspechu z pred roka, každý z nás išiel s pocitmi, že obhájiť by bolo pekné, ale každý zápas je iný. Nikto o tom nechcel hovoriť nahlas.

V porovnaní s minulým rokom v zostave nastali rôzne zmeny. A môžem povedať, že mužstvo bolo ešte silnejšie. Na turnaji sa nezúčastnil Dano (Sexmachine) a ani Ady. Ale do zostavy pribudol Marek a po dlhodobom zranení kolena aj Tomáš. Jeho účasť bola spočiatku vnímaná iba ako morálna podpora. Na piatkovom, takmer 2 – hodinovom tréningu to Tomáš skúsil a aj napriek tomu, že od zranenia to bol jeho prvý tréning, dohodli sme sa, že to skúsi v obrane so mnou.

Ako to u Zera býva zvykom, turnaj sa nezačal pre nás práve najlepšie. S papierovo najslabším súperom sme prehrali 2:0. Herný prejav bol zlý, a preto bolo nevyhnutné urobiť nejaké zmeny. Ja som sa posunul do útoku s Dodom, Čonto ku Grujbimu a Feri k Tomášovi. Tieto zmeny sa neskôr ukázali ako výborný krok a zvyšok turnaja sme odohrali už bezo zmien.

Hneď na druhý zápas sme nastúpili s našim súperom z posledného finále, Oravskou Jasenicou. Bol to opäť výborný zápas a podarilo sa nám ho vyhrať 2:1. Po ďalších skupinových zápasoch bolo jasné, že o víťazovi skupiny rozhodne náš zápas s Gladiatormi. Po ďalšom jednogólovom víťazstve sme vyhrali skupinu a čakali na nášho súpera do štvrťfinále.

Výsledky nám prihrali asi najslabšieho účastníka, aj keď veľmi zdatný tím Ťapešovo Devils. Ako to už býva zvykom, play off je o inom. Dlho sme do súpera bušili, až sa nám podarilo pár sekúnd pred koncom prvého polčasu dať gól. Ten nás nabudil, a po prestávke sme už mali hru pod kontrolou. Zaslúžene sme postúpili po víťazstve 3:1.

Našim súperom v semifinále bola opäť Oravská Jasenica. Silu súpera sme veľmi dobre poznali, ale takisto aj on našu. Veď sme spolu hrali už po tretí krát. Opäť po obetavom výkone celého mužstva sa nám vidina obhajoby titulu priblížila. Vyhrali sme 2:1 a čakali na súpera do finále. Ten mal vzísť z dvojice Gladiators - Pantheri. Úspešní boli tento krát modrí Pantheri a po súboji o tretie miesto, kde Gladiators zdolali Jasenicu sa mohlo začať finále.

Súboj bolo od začiatku hodný finále turnaja. Tvrdá, ale čistá a korektná hra sa musela páčiť všetkým divákom, ktorí pochopiteľne viac fandili domácim. Súper nás od začiatku pritlačil na vlastnú polovicu a niekedy aj kusiskom šťastia sme odolávali. Po bezgólovom prvom polčase, sme začali byť aktívnejší aj my. Výsledkom toho bolo niekoľko nebezpečných protiútokov a dobrých striel. A jeden protiútok sa nakoniec aj podaril. V strede ihriska som získal loptičku, prihral ju voľnému Dodovi a ten si mohol vychutnať finálový gól. Po obdržanom góle nás súper ešte viac pritlačil a naskytla sa mu veľká šanca v podobe Feriho vylúčenia. Počas neho sa však nášmu rýchliku Mirovi podarilo obehnúť súperovho obrancu a s prehľadom rutinéra takmer rozhodnúť finále. Na konci presilovky sme však ešte inkasovali gól. Do konca stretnutia chýbala necelá minúta. Bolo nevyhnutné si oddýchnuť a pripraviť sa na posledné sekundy. Po oddychovom čase, pätica statočných Miki, Čonto, Dodo, Feri a samozrejme Medžo, jednogólový náskok udržala. Po poslednom hvizde prepukli naše veľké oslavy a to v čo všetci dúfali, sa nám nakoniec podarilo.

Vyzdvihovať niekoho osobne je ťažké. Prvenstvo je zásluha tímu a nie jednotlivca. Medžo výborne podržal v tých najťažších chvíľach, útočníci dávali góly a obrana stála vždy na pevných nohách. Jednu vec by som však chcel spomenúť. Ako som písal vyššie, po dlhom zranení nastúpil aj Tomáš. Nikto, a ani on sám určite nevedel, čo môže od seba očakávať. Napriek jeho pohybovému handicapu sa presunu z útoku do obrany, a dovolím si tvrdiť, že jeho výkonu už chýbala iba jedna vec, a to streliť gól. Svoju úlohu však splnil do bodky. Ubránil všetkých súperových útočníkov a ak by sa vyhlasoval najlepší obranca turnaja, bol by určite medzi kandidátmi.

Chcel by som poďakovať celému mužstvu za predvedený výkon. Som rád, že som v tomto mužstve a že ho môžem aj ako kapitán viesť.

Verím, že Zero bude pokračovať v úspešnom ťažení aj v lige.

Váš ”C” Pali.

...